Pred dvoma mesiacmi som sa zoznámila s mužom cez zoznamku. Napísali sme si more veľa sympatických a milých správ, ktoré ma zo srdca těšili. Konečně som si myslela, že to bude už ten správny chlap a muž a zalúbila som sa úplně šialeným sposobom. Písali sme si de facto neustále. Potom sme sa dohovorili, že sa zídeme. sme si neskutočne rozumeli, obaja sme sa zhodli, ze nam prišlo, ako by sme sa poznali odjakživa.. Potom sme sa začali schádzať celkom pravidelne.. Párkrát som u neho prespala.. Cas s ním bol neuveriteľný.. Pracuje pre jednu súkromnú firmu a je neustále niekde v pohybe..
Do toho rozbieha svoju firmu a občas robí bokom montáže.. Je celkom časovo vyťažený.. To by svojím spôsobom asi až tak problém nebol.. Po cca 4 týždňoch mi povedal, že ma „miluje“. (ja som vo fáze rozvodu.. on je nejaký čas rozvedený a žije sám..) Ja som to v tej chvíli tak bohužiaľ necítila, trochu ma to zaskočilo.. Ale tým, že máme veľa spoločných koníčkov a naozaj si veľmi rozumieme a bolo nám spolu suprovo vo mne „niečo“ otvoril a ja sa tomu poddala a city mu v priebehu opätovala.. Potom mu postupne práca pribúdala a videli sme sa menej. porad to bolo fajn.. Aspon si nebudeme tak všední, ze?
Pred cca 10 dňami u nich prebehol v rodine pohreb.. A tam sa nam to celé nejako „rozišlo“.. Chápem, že sú ľudia rôzni. a vyplakať sa niekomu blízkemu na ramene.. Skúšala som mu zavolať a bezúspešne.. Napísal mi, že teraz chce byť sám. .. Napísal mi, ze teraz na to nemá.. Z toho je teraz na neho veľa.. Zo mali pohreb, má rozbehnuté „kseft“ na rozjazd svojej firmy a že nemá teraz ešte kapacitu riešiť nás dvoch a zo my dvaja nie teraz. . Nie zajtra nie za týždeň. Teraz vraj nie.. Tak som sa teda ospravedlnila a povedala som mu, že som to nemyslela zle, ale on to zrejme asi nepochopil a nechce komunikovať….